Rozhodol som sa, že čo najviac poznám krásy svoje vlasti. Toto otrepané porekadlo poznám už od mladi, kedy som s rodičmi jazdil snáď po celej republike. Rozhodnutie padlo. Ja a môj nový bicykel ktm. Manželku som darmo prehováral. Povedala mi, že som blázon. Vraj budem rád, keď sa na ten bicykel vôbec posadím. Vybral som si 14 dňovú dovolenku a povedal som si, že 10 dní na bicykli a skoro 650 km v rovinatom teréne sú pre mňa zdolateľná prekážka. A pri tom navštívim aj nejaké hrady. A ako dôkaz predložím rodine fotografie.

Nikomu som nič nepovedal ale mal som v rukáve ešte jeden tromf a tým bola moja teta. Keď mi bude najhoršie tak u nej dostanem prvú pomoc. V nedeľu ráno odchádzal pozoroval som manželku, či jej nekvapne aspoň slza. Ale nič sa nestalo. Prvých 20 km bolo poznávacích. Poznal som, že ísť na bicykli je jedna vec ale mať na bicykli ešte ruksak s vecami, to bola pre mňa novota. Keď slnko zapadalo bol som od cieľa svojej cesty vzdialený asi 25 km. Jednoducho som to nezvládal. Okolo polnoci som sa doplazil do turistickej ubytovne, kam som mal namierené. Recepčný na mňa divno pozeral. Musel byť na mňa zúbožený pohľad pretože vybehol zo svojej kukane a prisunul mi stoličku. No sadnúť si mi robilo najväčšie problémy. Na pokoji som ocenil, čistú sprchu.

Aj keď teplá už bola iba letná, predsa mi pomohla. Spal som až do obeda. Bolo mi jasné, že takto svoj cieľ nesplním ale domov som sa takto vrátiť nemohol. Preto som zavolal tetu. Moje drahá teta prišla pre mňa. Celých zvyšných deväť dní som u nej býval a jazdil po krásach vlasti. Aj fotky som robil. V posledný deň som vystúpil doma z vlaku. S bicyklom. Domov som došiel na bicykli. Zo stanice to nebolo ďaleko. Neverili mi, že som všetko zvládol tak ako som si naplánoval. Mal som dôkazy fotografie. Len žena mi večer povedala, že volala teta a pýtala sa jej či som vrátil v poriadku. Tváril som sa, že nepočujem. Pozerala na mňa a smiala sa. Moja láska. Ona vedela o všetkom.