Snáď neexistuje chlap, ktorý by ho nepoznal. Veď nôž Victorinox je symbolom generácií malých chlapcov aj veľkých chlapov – rástol v ich rukách, pričom v každej životnej etape si dokázal zastať svoje miesto. Na Victorinox sa jednoducho dalo a dá spoľahnúť.

„Narodil“ sa v Nemecku, nie vo Švajčiarsku

Prvý švajčiarsky armádny nožík bol pôvodne produktom nemeckej firmy Wester & Co. Švajčiarska armáda síce potrebovala kvalitné a kompaktné nože, no žiadna z vtedajších švajčiarskych firiem nebola schopná splniť tento dopyt. Modell 1890, prvý oficiálny švajčiarsky armádny nôž, tak vyprodukovali v nemeckom Solingene, viac ako 350km od hraníc so Švajčiarskom.

Po presume do Švajčiarska získali charakter

Výroba nožov sa do Švajčiarska presunula v roku 1891 na popud Karla Elsenera, ktorý sa v tom čase zaoberal biznisom s chirurgickými pomôckami. V roku 1896 vylepšil dizajn a funkčnosť noža tým, že na obe strany rukoväte pridal nástroje (vývrtka, menší nožík, pilka) upevnené pomocou pružinového mechanizmu.

Ako Victorinox získal svoje meno

Keď v roku 1909 zomrela Elsnerova matka, premenoval Karl svoju firmu na jej počesť na Victoria. V roku 1921 začala spoločnosť používať nový vynález – nehrdzavejúcu oceľ. Tej sa hovorilo aj “inox”, čo bola odvodenina z francúzskeho “acier inoxydable”. Kombináciou slov Victoria a inox vznikol dodnes platný názov – nože Victorinox.

“Konflikt” Wenger vs. Victorinox

Na výrobu noža Modell 1890 získala v roku 1893 zmluvu od švajčiarskej armády aj firma Paul Boéchat & Cie. Obe firmy, Paul Boéchat (neskôr premenovaná na Wenger) aj Elsnerova spoločnosť, použili ako identifikačný znak symbol kríža a štítu. Zatiaľ čo Wenger označoval svoj výrobok ako “skutočný švajčiarsky nôž”, Victorinox sa prihlásil s “originálnym švajčiarskym nožom”. Tieto dve spoločnosti si zakázku delili až do roku 2005, kedy Wenger prešiel pod Victorinox.